Stopa

  Pre potvrdenie mojej metody nácviku stopy. V dňoch 17.11.2012 v Jablonici a 8.12.2012 v Skalici prebehli prvé 2 kolá Záhorackej zimnej ligy, ktoré boli zamerané na stopovanie a poslušnosť.
V prvom kole môj pes Black Jack dosiahol výsledok 97 bodov (zo 100) na stope a 93 bodov (opäť zo 100 možných). Vdruhom kole stopa 98 bodov a poslušnosť 95 bodov.
Keďže sa ráta najlepšie bodové ohodnotenie, tak sme sa celkovo umiestnili na prvom mieste a stali sme sa najlepším stopárom tohot ročníku.
Ďalšie dve kolá sa budú niesť v duchu obrán.

Samozrejme, že tento psík je starší a tak mi nedá a pridám ešte video s mojím druhým psíkom. Je to Belgický ovčiak Malinois menom Debris (Olbramovský kvítek). Na tomto videu má 7 mesiacov.

Kliker

  Už som sa na tomto blogu venoval tejto téme, ale skôr len okrajovo. Kopia sa otázky ako to funguje a tak sa pokúsim opísať spôsob fungovania

Ako trénujem s Klikerom

Tréningu s klikrom sa venujem už istý čas a trénujem naň mojich psov. Celý výcvik s touto malou tréningovou pomôckou je založený na samostatnom premýšľaní psa a pozitívnej motivácii. Pri výcviku psa sa kliker využíva v prvom rade ako spevňujúci podnet podmienený. Základom je, že kliknutie predchádza nejakej odmene, vždy keď príde "klik“, pes dostane odmenu. Kliker by teda bolo možné popísať ako malý "odmeňovací“ prístroj. S takýmto spôsobom trénovania viete naučiť psa trikom, ktoré by ste inak naučiť nezvládli, alebo by vám to zabralo strašne veľa času. Táto tréningová metóda nachádza uplatnenie pri výcviku obedience, agility, dogdancingu či športovej kynológii. Určite tento spôsob tréningu odporúčam vyskúšať každému. Tu je zopár informácií o klikri a spôsobe cvičenia s ním.

Čo je kliker? 

Kliker – je malý plastový, ktorý je veľký ako krabička od zápaliek. a na ňom je upevnená kovová doštička, ktorú pretlačíme palcom. Pritom vzniká zvuk klik-klak (kliknutie). Je dôležité pracovať stále rovnakým klikrom, pretože každý kliker vydáva iný zvuk.  

História 

Kliker sa objavil už v 40. rokoch 20. storočia, ale do širšieho podvedomia sa dostal až v 90. rokoch hlavne pri výcviku delfínov. Používa sa pri práci so psami, s mačkami, s koňmi, ale aj s papagájmi a ovcami. Niektorí cvičitelia využívajú kliker pri výcviku všetkého, iní ho považujú za výstrelok módy, ktorý je len na obtiaž. 

Kliker tréning

je založený na samostatnom premýšľaní psa a pozitívnej motivácii. Pri výcviku psov sa kliker využíva v prvom rade ako spevňujúci podnet podmienený. Základom je, že kliknutie predchádza nejakej odmene, vždy keď príde „klik“, pes dostane odmenu. Kliker by teda bolo možné popísať ako malý „odmeňovací“ prístroj. Potrebujeme malé a chutné pamlsky, niečo, na čo sa budú psovi zbiehať sliny.

Pokusy dr. Ivana Pavlova s klasickým podmieňovaním boli založené na podmienených podnetoch, ktoré ovplyvňujú slinenie psa, teda vrodené správanie. Pavlov zazvonil na zvonček a potom dal psovi mäso a pes začal slintať. Teda zvonček, mäso, slinenie. Po viacerých opakovaniach pes začal slintať, akonáhle počul zvonček, pretože očakával mäso. Potom Pavlov vynechal prostredný článok – mäso – a spojil slinenie so zvukom. Teda len zvonček, slinenie. Akonáhle bol neutrálny zvuk daný do spojitosti s potravou, stal sa v každom ohľade rovnako silným podnetom ako mäso samé.

Pokiaľ však chceme psa naučiť poslúchať zvuky a nie sliniť, môžeme využiť kliker ako podmienený spevňujúci podnet. Nepodmienenými podnetmi sú potrava, hračky, dotyk. Cvičitelia delfínov používajú ako podmienený spevňujúci podnet píšťalku. Zvuk píšťalky sa nesie i pod vodou. Čiže najprv musíme upevniť to, že po písknutí príde odmena - ryba.

Skôr, ako začneme používať kliker pri výcviku, musíme psa naučiť, aby to pes chápal ako niečo pozitívne. Najprv psa naučíme, že po jednom kliknutí príde odmena. Musí to pochopiť ihneď. Pretože to budeme opakovať viackrát, používame len malé odmeny. Kliknutie znamená: správne – nasleduje odmena. K odmene pridáme slovnú pochvalu a nasleduje voľno. Opakujeme to dovtedy, kým šteňa nereaguje na samotný zvuk klikera. Obvykle to trvá len niekoľko minút. Niekedy šteňaťu odmenu vôbec nedáme, pretože naším hlavným cieľom je posilovať určité pozitívne správanie psa. Kliker je vhodné používať pri výcviku nových cvikov. V momente, keď pes pochopí, že vlastne on svojím správaním spôsobí, či kliknete, alebo nie, začne vám ponúkať rôzne druhy správania, dúfajúc, že dostane „klik“. Pri tomto spôsobe výcviku je pes aktívny a rozmýšľa. V zásade si jednotlivé cviky "vymýšľa" sám.

Najväčšou silou klikru je to, že behom výcviku sa nikdy nemusíme psa dotýkať, aby sme mu ukázali, čo od neho očakávame. Kliker mu presne povie, čo je práve teraz požadované správanie. Akonáhle pes zvládne požadovaný cvik a prevádza ho niekoľko týždňov, nie je príliš praktické zakaždým klikať. Teda nastáva čas pomaly psa odvykať od klikru. Kliker nenahradzuje slovnú pochvalu, ale je niečím na viac, pomáha k sústredenosti psa. Pes, ktorý je zvyknutý s klikrom cvičiť, si jeho použitie dáva do spojitosti s presnosťou a koncentráciou.

Kliker tréning je náročný na psovoda – každý cvik, ktorý chceme psa naučiť, si musíme dopredu poriadne premyslieť a rozfázovať. Pre lepšie pochopenie „psieho“ pohľadu na vec sa odporúča, aby niekto iný v miestnosti schoval dohovorený predmet, a pomáhal len klikaním pri jeho hľadaní. Žiadne slová, pochvaly. Pes sa pozrie správnym smerom „klik“, pozrie sa inam ticho. Vykročí správnym smerom, „klik“, siahne na zlú skriňu, ticho, a tak ďalej, až predmet nájde.

Správne načasovanie – „timing“ 

Ďalším pozitívom klikru je jeho rýchlosť. Klikrom sa dá presne potvrdiť pozitívne správanie psa v danom okamihu.
Správne načasovanie kliknutia je veľmi dôležité. Treba odmeniť presne daný cvik, ktorý pes urobí. Predčasná alebo oneskorená reakcia posiluje nevhodné správanie, ktoré pes robil v danej chvíli.
Výhodou klikru je jeho vždy rovnaký, nemenný, emóciami neovplyvniteľný zvuk. Psy sú veľmi citlivé na reč tela a tón hlasu, dostávajú tak nejaké signály. 

Tri základné pravidlá kliker - tréningu 

·         vždy psa po kliknutí odmeníme – dokonca aj keď sme omylom klikli v nesprávnu dobu. Pes musí mať absolútnu dôveru v pravidle: „klik znamená odmenu“.

·         vždy kliknite len jedenkrát a s odmenou pridajte nadšenú slovnú pochvalu.

·         udržujte tréningové sekvencie krátke a pre psa príjemné, zhruba okolo 5 minút. Mali by byť zábavou pre psa, ale aj pre vás. Cvičte krátko a viackrát za deň.

V akých kynologických športoch je možné kliker používať?

·         najviac sa používa pri cvikoch poslušnosti (obedience, dogdancing, agility, športová kynológia...)

·         ideálne je navyknúť psa tak, že sám vyhľadáva pozíciu alebo cvik, aby počul klik ako signál „to je správne“. Týmto spôsobom budete robiť rýchlejšie pokroky a spresníte prácu psa. Napr.: pes nechodí pri nohe celkom tesne, ako by si to psovod predstavoval. Stojíte alebo idete so psom pri nohe a v okamihu, keď sa pes dostane do tesnej blízkosti, kliknete. Psovi kliknete až vtedy, keď ide v tesnej pozícii niekoľko krokov a tak ďalej, až bude chôdza pri nohe tesná a presná.

·         keď učíme psa cúvať, klikneme hneď pri prvom kroku, keď pes cúvol posilníme jeho sebaistotu. Pes si je istý, že to, čo robí, je správne a bude pokračovať.

·         každý pes sa niekedy oklepe, kýchne... Ale ako to naučiť na povel? Budeme vyhľadávať tieto situácie a pridávať povel a „klik“.

·         v agility často psovodi uplatňujú kliker pri nácviku kontaktných zón na kladine, hojdačke alebo áčku, ale aj pri nábehu do slalomu.

·         možnosť využitia klikru pri poslušnosti na obrane. Napr. pri revíri pes na miesto štvrtej makety mieri rovno na šiestu za figurantom. Je možné využiť túto pozitívnu metódu, „klik“ za každé obehnutie makety v správnom poradí. Kliker naladí do väčšieho sústredenia na presnosť.

·         pri stopovaní môžeme tiež použiť kliker, ak vidíme, že pes je neistý, kliknúť vždy, keď sa pes správne zrovná do stopy, a posilníme tak jeho sebavedomie a chuť do práce. Tu musíme podotknúť, že psovod si musí byť istý, kadiaľ stopa vedie.

·         kliker učí psa premýšľať a samostatne riešiť nastavajúce situácie.

·         pri správnom tréningu môže kliker prekonať v psovi strach z určitého predmetu alebo prostredia. Ukáže psovi, že spolupráca so psovodom je radosť a že práca je vlastne zábava.

Jazvečík

Otázka:

Dobrý deň,
čítala som Vaše príspevky na nete a vidím, že máte skúsenosti aj s prevýchovou. Potrebovala by som radu od niekoho skúseného. Ide o trpasličieho jazvečíka, trojročnú fenku, ktorá nemá stabilný domov. Jej majiteľka nemá na ňu čas a podala inzerát na ktorý som sa chytila. Problém je, že je vraj veľmi naviazaná na ľudí a keď je sama, demoluje vchodové dvere a celý čas sedí pri nich, zavýja a vyštekuje. Nezvláda samotu a nepomáha vraj ani spoločnosť iného psa. Ja nemám s takýmito problémami žiadne skúsenosti, preto stále zvažujem, či sa ho ujmem, alebo nie. Toto je asi najzávažnejší problém, ktorý má. Okrem toho je aj drzá, čo znamená sedieť na gauči a každého kto sa pokúsi pridať, pohryzie....Bola by som veľmi vďačná, keby ste mi napísal Váš názor a prípadne poradil, čo sa dá robiť, či radšej nerobiť a dať od toho ruky preč a nekomplikovať si život.Ďakujem
S pozdravom

Odpoveď:

Dobrý deň,

v prvom rade je od Vás veľmi pekné, že vôbec zvažujete túto možnosť. So psom sa dá pracovať v každej situácii a v každom momente a tak určite sa to dá zvládnuť, ale bude to chcieť od Vás submisívne správanie. Tento psík je veľmi dominantný a preto robí takéto veci, treba ho len podriadiť a správne viesť. Ma zlé vedenie, ale je známa vec o jazvečíkoch a ich nadriadenom správaní. Neviem Vám povedať " ANO ZVLÁDNETE TO", ale je to možné. Mal som horší prípad v Anglicku a po pravde mi to trvalo 20 minút, samozrejme, že to chcelo potom ešte pokračovanie od majiteľov.
Ak sa rozhodnete do toho isť, tak by som v prvom rade odbúral sedenie na sedačke, pripravte jej miestečko, kde bude musieť byť, spať a nedovoliť jej nikde inde. Žiadna sedačka prosto ju nadriadeným postojom k tomu donútiť (nie biť) a verte mi, že odpadne aj to hryzenie dverí.

Prajem veľa síl

Otázka:

Dobrý deň,
v prvom rade Vám veľmi pekne ďakujem za bleskovú odpoveď:-)) a teším sa, že je to takto, teda že sa s tým dá niečo robiť. U nás je situácia taká, že bývame na dedine v rodinnom dome a už jedného odvrženca máme.Bobka bola tiež bytový pes a zvykla si na život na dvore a v búde úplne krásne. Vie kde je jej miesto a aj keď je veľký maznoš a flegmoš je z nej skvelý "strážny" pes. Len tak niekoho do domu nevpustí. Ema by mala mať rovnaké miesto. Chcela by som ju ako parťáčku k Bobke. Myslíte si, že bude dobré, keď jej hneď ako príde ukážem jej nové miesto spoločnú búdu? A mohlo by sa stať, že by sa príchodom nového psa zmenilo Bobine správanie? Určite si vytvoria hierarchiu, ale zasa nechcem ublížiť Bobe, aj keď je raz taká ako Ema, ona je taká citlivka a hento bude drzá ploštica. Jej majiteľka ju dáva varovať kam sa dá, len aby nebola sama, fakt stačí pevná ruka na to, aby neskučala 8hodín v kuse a nedemolovala dvere, keď budem musieť ísť na dlhšie preč? Mám strach, aby z toho nebol dvoj hlas:-)

Ešte som si spomenula na niečo, čo mi písala jej majiteľka. Oni vraj s ňou chodili pre rady k veterinárom k cvičiteľom a nič nepomohlo, dokonca im veterinár povedal, že za jej povahu môže to, že ju vrhla 8ročná fena. Môže byť toto pravda? Mne sa to zdá úplne uletené...chcela som od nej šteniatka, mohli by zdediť blbú povahu? Ja mám stále pocit, že je to celé spôsobené len nedôslednou výchovou....

Odpoveď:

Dobrý deň,

ta teória o povahe kvôli veku matky nie je pravdivá. Je rozdiel cvičiteľ a človek, ktorý pozná psie správanie. Vy nechcete cvičiť, ale mať krásny vzťah so psami a užívať si spoločné chvíle.
Čo sa týka skučania, to nepôjde z hodiny na hodinu, ale bude to chcieť chvíľu trpezlivosť. Musíte to skúsiť prv sa vzdialiť na chvíľu a ak nebude skučať sa vrátite domov s obrovskou pochvalou, nadšením a dákou odmenou...opakujte to a naťahujte čas. Čo sa týka Bobky možno najprv nebude nadšená, lebo sa bude deliť o Vašu priazeň, ale zvykne si a neskôr bude rada, že má celý deň spoločnosť.

Ďakujem, toto som chcela počuť. Teraz to s ňou tak čierne nevidím. Keby sa na takýto maratón dala jej majiteľka, určite by si ju nechala. Ona to s ňou skúšala, písala, že ani jej brat ju neodnaučil skučať a to je kynológ. Lenže keď ju odovzdáva z ruky do ruky a ľudia zväčša babičky nerešpektujú príkazy od majiteľa a dovolia psíkovi všetko, tak sa žiaden zázrak neudeje...ja to s ňou skúsim a potom napíšem, či som dokázala, alebo nedokázala....Zatiaľ Vám ďakujem za dobré rady a prajem pekný deň:-) Lucia

Nedalo mi to, aby som tuto e-malovu komunikáciu nezverejnil. Veľmi ma teší záujem niektorých ľudí, ktorý sú ochotný pomôcť odloženým psíkom aj cez to, že vedia o problémoch, ktoré im to prinesie. KLOBÚK DOLE PRED VAMI. No nie je to prvý prípad, kedy je spomínané, že sa o prevýchovu snažil dáky kynológ. Prosím Vás ľudia, nie každý kto doma chová psa je kynológom. Ani to, že chodí na cvičisko z neho kynológa nerobí. Nenechajte sa klamať a oberať o svoje peniažky. Faktom je, že ten čo to robí z láskou, tak Vám často pomôže zadarmo a odmenou je mu Váš úsmev.