Pozor!!!!!! zmena

OD 9.9.2013 bola spustená nová stránka. Môj blog bol presunutý na túto stránku a ďalšie príspevky budú publikované práve tam.


                                                 http://chcempsa.sk


Ďakujem za pochopenie

Aport a kliker

V marci 2010 som opísal metódu ako naučiť psa aportovať pomocou narezanej tenisovej loptičky. Nie je to zlá metóda, ale odstupom času som sa stretol s klikerom. Osobne som vyskúšal kliker uviesť do praxe a som výsledkom nadšený.




Základom je vždy mať psa naučeného na kliker a začať tréning v čase kŕmenia, aby bol popud ešte silnejší. Psík rýchlejšie reaguje na odmenu a tak sa aj rýchlejšie zapája do tréningu. Prvé kroky sú časovo náročnejšie, ale potom to ide veľmi, priam neuveriteľne rýchlo a výsledkom je rýchli, presný aport.



Ako postupovať?



Pripravil som si odmeny (v mojom prípade párky), kliker a aportovaciu činku. Psa som si posadil pred seba, tesne ako pri privolaní „ku mne“. V jednej ruke som mal aport a v druhej kliker s odmenou. Aportom som sa dotkol psíkovho nosu a okamžite prišiel klik s odmenou. Toto som opakoval niekoľko krát. Následne som podržal aport tesne pri tele vo výške nosu psa a čakal som až sa pes dotkne sám. Tu je potrebná trpezlivosť, pretože sa psík musí naštartovať sám, aby pochopil, že musí pracovať samostatne. Ako náhle sa dotkol nosom aportu, tak klik a odmena. Opakoval som to pár razy a dotyky prichádzali rýchlejšie. Prácu som v prvom dni ukončil v tejto fáze s veľkou odmenou ( na konci viacej odmien v rade za sebou, efekt preglgnutia, nie naraz!) a hrou so psíkom. Pokračoval som hneď na druhý deň. Začiatok bol opäť taký, že som sa raz musel dotknúť sám, ale následne vedela čo má robiť. Nesilil som to a ukončil vo fázy rýchleho dotyku psa. Následný tréning už som sa nemusel dotknúť nosa ja, len videla aport už sedela predo mnou a dotýkala sa ho sama. Niekoľko krát som opakoval odmenu za dotyk a potom sa dotkla no klik neprichádzal a tak skúšala ďalej, dotýkala sa, narážala no stále nič...... no v tom prišiel dotyk s otvorenou tlamou zubami na aport....klik a odmena s veľkou pochvalou. Samozrejme, že hneď nepochopila na 100%, že mi ide práve o dotyk zubami, alebo niekoľkých opakovaniach už bola neomylná. Zasa sme skončili v takejto fázy s veľkou odmenou. Next day opäť sedela hneď potom, čo zazrela aport v mojej ruke (a zasa myslela, že stačí len dotyk nosom, nestačil), rýchlo pochopila sama a prišli na radu zuby. Tak ako v prípade dotyku nosom som tento deň nepridal nič na viac a uspokojil som sa z dotykmi zubami. Pokračovali sme ďalší deň. Nekompromisne sa dotkla zubami a to bol impulz na ďalší krok. Niekoľko krát sa dotkla zubami a klik neprichádzal. Psík okamžite začne rozmýšľať kde je chyba a hľadá inú variantu, aby dostal odmenu. V tomto prípade bolo trápenie dlhšie, ale zrazu aport stisla do zubov a prišiel klik, veľká radosť s obrovskou odmenou. Čakal som, že sa pri opakovaní budem zasa trápiť, ale opak bol pravdou. Prv sa dotkla zubami, no keď neprišla odmena, tak hneď bol aport v jej ústach pevne zovretý. Od tej doby Aport drží pevne.



Výsledkom sú ozaj rýchle, presné aporty bez prekusovania. Debriske bolo jedno, že som jej ho hodil cez prekážku, veď ona dobre vedela kam s ním. Vedela, že odmena príde až u mňa a keď ho bude držať v ústach.

„Bojové plemená“ – športová kynológia

Už som niekoľko krát z úst nezasvätených osôb počul, že takzvané bojové plemená nie sú vhodné na športovú kynológiu. Tento názor majú aj ľudia čo zväčša pracujú s Nemeckými ovčiakmi. Pravdou však je, že z 10 NO je vhodných 9, keďže to u BP je to 3 z 10. Všetko to je len o prístupe majiteľa a o jeho skúsenostiach. To čo funguje na ovčiakov, tak väčšinou nefunguje na napr. PitBullov.




Čo je dôležité si uvedomiť?



Na rozdiel od ovčiakov, ktoré sú ako nemecké stroje , ľahšie prispôsobiteľné s vlastnosťou rýchleho učenia sa (pozor – aj rýchlejšie zabúda), tak sa PitBull učí nie až tak rýchlo, ale nezabúda. Každý si musí uvedomiť, že nátlakom u tejto a jej podobným rasám nič nedosiahnete, len a len odpor a vzdor. Pri výcviku sa musí nájsť spôsob najlepšej odmeny pre jednotlivca (samozrejme aj takto postupujú ľudia čo cvičia NO), pes sa musí na prácu vyslovene tešiť a vtedy ide všetko podstatne ľahšie. Najlepšie výsledky dosahujem s pozitívnou motiváciou psa pomocou klikeru (metódu som už opísal skorej).



Najlepšie je začať so šteniatkom, ale nie bežný výcvik no socializáciu, vodiť psa medzi iných psov a učiť ho, že sa nemá dať nimi rozptyľovať. Ako som opísal už skôr, vždy začínam privolaním a pomaly prechádzam ku chôdzi pri nohe. Na rozdiel od mojich začiatkov som si chôdzu a prácu pri nohe rozdelil. Prv naučím psa očnému kontaktu pri základnom postoji a až potom robím nejaké posuny a kroky. No s pohybom začínam až som si istý, že pes vníma len mňa a nič iné ho nerozptyľuje.



Nechcem teraz opisovať samotný výcvik, len mi ide o dôkaz, že aj PitBull je vhodný na športovú kynológiu a ak je správne vedený, tak môže vyhrávať súťaže. Dôkazom je môj PitBull – Black Jack s ktorým sme vyhrali Záhorácku zimnú ligu, ktorá určite nie je špičkovým pretekom, ale niekde v strednej úrovni, čo sa týka konkurencie. Skladá sa zo štyroch kôl, kde dve prvé sú stopa + poslušnosť a ďalšie dve poslušnosť + obrany.

 Ďalším dôkazom je úspešné zloženie skúšky SVV2.

  Aktuálne psa pripravujem na SVV3, ktorú by sme chceli absolvovať v Novembri 2013.

Presa Canario

V poslednom čase sa dosť intenzívne venujem jedincovi tejto rasy. Mám veľmi rád molosy a tak ma veľmi mrzí, že majitelia takýchto plemien zabúdajú na socializáciu a potom sú noviny plné článkov o napadnutí človeka psom.




Ako sa tento jedinec ku mne dostal?



Raz som bol cvičiť so svojimi psami a pristavil sa u mňa starší pár, že majú psa a chceli by s ním začať cvičiť resp. pozrieť sa na neho, že čo by sa s ním dalo robiť. Opísali mi Taschu ako super psa s výbornou, ale tvrdohlavou povahou, nemá problém s inými psami. Bol som rád, že majú záujem rozvíjať schopnosti psíka a tak som im hneď prisľúbil moju pomoc.



Prekvapivé zistenie.



Majitelia teda prišli v termíne ako sme sa dohovorili. Vzhľadom k ich popisu som zvolil bežný tréningový deň. Na cvičisku bolo vyše 20 iných psov s majiteľmi a deťmi. Tascha hneď po príchode javila obrovskú dávku strachu, čo viedlo až k agresii na všetko čo sa len pohlo. Už som vedel, že ich vyhľadanie mojej pomoci nebolo o pomoci s výcvikom, ale išlo o nezvládanie psíka a už posledný krok zo strany majiteľov, ktorý si ani teraz nepripúšťali, že je pes nezvládnutý. Bolo mi jasné, kde je problém a tak som najprv začal s prevýchovou a zmenením myslenia u majiteľov. Vysvetlil som im ako je dôležitý ich postoj a ich myslenie, pretože psík cíti obavy, ktoré majú oni a tak ich prenášajú aj na Taschu, ktorá sa potom chová agresívne, aby odplašila všetkých cudzích. Vypočuli si pár tvrdých slov odo mňa, hlavne o tom, aby neklamali hlavne sami sebe a zrazu to z nich vyšlo. Tascha sa aj k ním správala dominantne a nadradene.



Samotná prevýchova.



Po otvorení očí majiteľom sme sa dohovorili na ďalšom postupe. V prvom rade bolo dôležité si získať dôveru psa. Priviedli mi ju na voľné priestranstvo, kde sme boli sami. Poprosil som ich, aby psa nekŕmili v daný deň. Tascha bola utiahnutá a samozrejme reagovala atakom. Zobral som si ju na vôdzke a poprosil majiteľa, aby nás chvíľu nechal samotných. Bohužiaľ sa inak nedalo a musel som jej ukázať, že tu je Alfa niekto iný ako ona. Bola napätá a vystresovaná, tak som ju nechal upokojiťsa a uvoľnil som situáciu behom. Pri behu sa správala výborne a bola spokojná, uvoľnená a tak som sa rozhodol prvý deň ukončiť, aby mala len pozitívne spomienky na stretnutie so mnou.

Ďalší deň už vyzerala oveľa lepšie, ako pri našom prvom kontakte. Síce bolo vidieťstrach, ale bez agresie. Rozhodol som sa skúsiť jej kontakt s iným psom. Ako som predpokladal reakcia bola agresivita, ktorá sa otočila aj proti mne a majiteľovi. Bol som na to pripravený a ukázal som pánovi, ako takúto situáciu hravo zvládne bez použitia násilia, kľukne a vyrovnane. Tascha pochopila, že agresia nie je na mieste a upokojila sa. Priviedli sme druhého psa späť a reakcia bola už iná. Nemôžem napísať super, no agresia tam už nebola. Opäť som zavŕšil tréning behom. Takto sme pokračovali ešte tri dni. Tascha sa naučila behať a hrať s mojou fenkou BO, ale vždy to bolo separované od iných ľudí a psov.



Nastal čas na posledný krok, zobrať Taschu do mesta medzi ľudí. Rozhodol som sa, že prvý kontakt urobíme len Ja a pes a to pri behu, ktorý ju upokojuje. Medzi ľuďmi nebol žiaden problém. Jej postoj bol pokojný a vyrovnaný, problém nastal až keď začali na ňu štekať psi z poza plotu. Zastali sme, posadil som ju a odmeňoval jedlom. Tým, že bola hladná prestala vnímať psov a len žrala.



Dnes Tascha reaguje pokojne, ale zatiaľ len ak som s ňou ja. Majitelia ešte nenašli ten správny postoj pri strete s inými, doma už žiadna dominancia zo strany psa nie je. Ešte je pred nami dlhá cesta, ale vykročili sme správnym smerom.