Už som niekoľko krát z úst nezasvätených osôb počul, že takzvané bojové plemená nie sú vhodné na športovú kynológiu. Tento názor majú aj ľudia čo zväčša pracujú s Nemeckými ovčiakmi. Pravdou však je, že z 10 NO je vhodných 9, keďže to u BP je to 3 z 10. Všetko to je len o prístupe majiteľa a o jeho skúsenostiach. To čo funguje na ovčiakov, tak väčšinou nefunguje na napr. PitBullov.
Čo je dôležité si uvedomiť?
Na rozdiel od ovčiakov, ktoré sú ako nemecké stroje , ľahšie prispôsobiteľné s vlastnosťou rýchleho učenia sa (pozor – aj rýchlejšie zabúda), tak sa PitBull učí nie až tak rýchlo, ale nezabúda. Každý si musí uvedomiť, že nátlakom u tejto a jej podobným rasám nič nedosiahnete, len a len odpor a vzdor. Pri výcviku sa musí nájsť spôsob najlepšej odmeny pre jednotlivca (samozrejme aj takto postupujú ľudia čo cvičia NO), pes sa musí na prácu vyslovene tešiť a vtedy ide všetko podstatne ľahšie. Najlepšie výsledky dosahujem s pozitívnou motiváciou psa pomocou klikeru (metódu som už opísal skorej).
Najlepšie je začať so šteniatkom, ale nie bežný výcvik no socializáciu, vodiť psa medzi iných psov a učiť ho, že sa nemá dať nimi rozptyľovať. Ako som opísal už skôr, vždy začínam privolaním a pomaly prechádzam ku chôdzi pri nohe. Na rozdiel od mojich začiatkov som si chôdzu a prácu pri nohe rozdelil. Prv naučím psa očnému kontaktu pri základnom postoji a až potom robím nejaké posuny a kroky. No s pohybom začínam až som si istý, že pes vníma len mňa a nič iné ho nerozptyľuje.
Nechcem teraz opisovať samotný výcvik, len mi ide o dôkaz, že aj PitBull je vhodný na športovú kynológiu a ak je správne vedený, tak môže vyhrávať súťaže. Dôkazom je môj PitBull – Black Jack s ktorým sme vyhrali Záhorácku zimnú ligu, ktorá určite nie je špičkovým pretekom, ale niekde v strednej úrovni, čo sa týka konkurencie. Skladá sa zo štyroch kôl, kde dve prvé sú stopa + poslušnosť a ďalšie dve poslušnosť + obrany.
Ďalším dôkazom je úspešné zloženie skúšky SVV2.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára