„Bojové plemená“ – športová kynológia

Už som niekoľko krát z úst nezasvätených osôb počul, že takzvané bojové plemená nie sú vhodné na športovú kynológiu. Tento názor majú aj ľudia čo zväčša pracujú s Nemeckými ovčiakmi. Pravdou však je, že z 10 NO je vhodných 9, keďže to u BP je to 3 z 10. Všetko to je len o prístupe majiteľa a o jeho skúsenostiach. To čo funguje na ovčiakov, tak väčšinou nefunguje na napr. PitBullov.




Čo je dôležité si uvedomiť?



Na rozdiel od ovčiakov, ktoré sú ako nemecké stroje , ľahšie prispôsobiteľné s vlastnosťou rýchleho učenia sa (pozor – aj rýchlejšie zabúda), tak sa PitBull učí nie až tak rýchlo, ale nezabúda. Každý si musí uvedomiť, že nátlakom u tejto a jej podobným rasám nič nedosiahnete, len a len odpor a vzdor. Pri výcviku sa musí nájsť spôsob najlepšej odmeny pre jednotlivca (samozrejme aj takto postupujú ľudia čo cvičia NO), pes sa musí na prácu vyslovene tešiť a vtedy ide všetko podstatne ľahšie. Najlepšie výsledky dosahujem s pozitívnou motiváciou psa pomocou klikeru (metódu som už opísal skorej).



Najlepšie je začať so šteniatkom, ale nie bežný výcvik no socializáciu, vodiť psa medzi iných psov a učiť ho, že sa nemá dať nimi rozptyľovať. Ako som opísal už skôr, vždy začínam privolaním a pomaly prechádzam ku chôdzi pri nohe. Na rozdiel od mojich začiatkov som si chôdzu a prácu pri nohe rozdelil. Prv naučím psa očnému kontaktu pri základnom postoji a až potom robím nejaké posuny a kroky. No s pohybom začínam až som si istý, že pes vníma len mňa a nič iné ho nerozptyľuje.



Nechcem teraz opisovať samotný výcvik, len mi ide o dôkaz, že aj PitBull je vhodný na športovú kynológiu a ak je správne vedený, tak môže vyhrávať súťaže. Dôkazom je môj PitBull – Black Jack s ktorým sme vyhrali Záhorácku zimnú ligu, ktorá určite nie je špičkovým pretekom, ale niekde v strednej úrovni, čo sa týka konkurencie. Skladá sa zo štyroch kôl, kde dve prvé sú stopa + poslušnosť a ďalšie dve poslušnosť + obrany.

 Ďalším dôkazom je úspešné zloženie skúšky SVV2.

  Aktuálne psa pripravujem na SVV3, ktorú by sme chceli absolvovať v Novembri 2013.

Presa Canario

V poslednom čase sa dosť intenzívne venujem jedincovi tejto rasy. Mám veľmi rád molosy a tak ma veľmi mrzí, že majitelia takýchto plemien zabúdajú na socializáciu a potom sú noviny plné článkov o napadnutí človeka psom.




Ako sa tento jedinec ku mne dostal?



Raz som bol cvičiť so svojimi psami a pristavil sa u mňa starší pár, že majú psa a chceli by s ním začať cvičiť resp. pozrieť sa na neho, že čo by sa s ním dalo robiť. Opísali mi Taschu ako super psa s výbornou, ale tvrdohlavou povahou, nemá problém s inými psami. Bol som rád, že majú záujem rozvíjať schopnosti psíka a tak som im hneď prisľúbil moju pomoc.



Prekvapivé zistenie.



Majitelia teda prišli v termíne ako sme sa dohovorili. Vzhľadom k ich popisu som zvolil bežný tréningový deň. Na cvičisku bolo vyše 20 iných psov s majiteľmi a deťmi. Tascha hneď po príchode javila obrovskú dávku strachu, čo viedlo až k agresii na všetko čo sa len pohlo. Už som vedel, že ich vyhľadanie mojej pomoci nebolo o pomoci s výcvikom, ale išlo o nezvládanie psíka a už posledný krok zo strany majiteľov, ktorý si ani teraz nepripúšťali, že je pes nezvládnutý. Bolo mi jasné, kde je problém a tak som najprv začal s prevýchovou a zmenením myslenia u majiteľov. Vysvetlil som im ako je dôležitý ich postoj a ich myslenie, pretože psík cíti obavy, ktoré majú oni a tak ich prenášajú aj na Taschu, ktorá sa potom chová agresívne, aby odplašila všetkých cudzích. Vypočuli si pár tvrdých slov odo mňa, hlavne o tom, aby neklamali hlavne sami sebe a zrazu to z nich vyšlo. Tascha sa aj k ním správala dominantne a nadradene.



Samotná prevýchova.



Po otvorení očí majiteľom sme sa dohovorili na ďalšom postupe. V prvom rade bolo dôležité si získať dôveru psa. Priviedli mi ju na voľné priestranstvo, kde sme boli sami. Poprosil som ich, aby psa nekŕmili v daný deň. Tascha bola utiahnutá a samozrejme reagovala atakom. Zobral som si ju na vôdzke a poprosil majiteľa, aby nás chvíľu nechal samotných. Bohužiaľ sa inak nedalo a musel som jej ukázať, že tu je Alfa niekto iný ako ona. Bola napätá a vystresovaná, tak som ju nechal upokojiťsa a uvoľnil som situáciu behom. Pri behu sa správala výborne a bola spokojná, uvoľnená a tak som sa rozhodol prvý deň ukončiť, aby mala len pozitívne spomienky na stretnutie so mnou.

Ďalší deň už vyzerala oveľa lepšie, ako pri našom prvom kontakte. Síce bolo vidieťstrach, ale bez agresie. Rozhodol som sa skúsiť jej kontakt s iným psom. Ako som predpokladal reakcia bola agresivita, ktorá sa otočila aj proti mne a majiteľovi. Bol som na to pripravený a ukázal som pánovi, ako takúto situáciu hravo zvládne bez použitia násilia, kľukne a vyrovnane. Tascha pochopila, že agresia nie je na mieste a upokojila sa. Priviedli sme druhého psa späť a reakcia bola už iná. Nemôžem napísať super, no agresia tam už nebola. Opäť som zavŕšil tréning behom. Takto sme pokračovali ešte tri dni. Tascha sa naučila behať a hrať s mojou fenkou BO, ale vždy to bolo separované od iných ľudí a psov.



Nastal čas na posledný krok, zobrať Taschu do mesta medzi ľudí. Rozhodol som sa, že prvý kontakt urobíme len Ja a pes a to pri behu, ktorý ju upokojuje. Medzi ľuďmi nebol žiaden problém. Jej postoj bol pokojný a vyrovnaný, problém nastal až keď začali na ňu štekať psi z poza plotu. Zastali sme, posadil som ju a odmeňoval jedlom. Tým, že bola hladná prestala vnímať psov a len žrala.



Dnes Tascha reaguje pokojne, ale zatiaľ len ak som s ňou ja. Majitelia ešte nenašli ten správny postoj pri strete s inými, doma už žiadna dominancia zo strany psa nie je. Ešte je pred nami dlhá cesta, ale vykročili sme správnym smerom.