Poslednou dobou si často kladiem otázku „ Prečo niektorý ľudia majú doma psa?!“ . Je to tým, že sa cítia sami, majú kladný vzťah k psom, pracujú s nimi alebo je to len rozmar?
- často sa jedná o starších spoluobčanov, ktorý majú psíka radi, riadne sa o neho starajú, ale netušia, že chovaním k nemu ako k dieťaťu a nadmerným kŕmením ho v podstate týrajú. Pes si sám neuvedomí, že prejedanie mu škodí (psíkom sa nevyhýbajú bežné ľudské choroby cukrovka, rakovina atď...). Ak sa k psovi majiteľ chová ako k dieťaťu, tak mu pes prerastie cez hlavu a potom je buď, majiteľ vystavený dennému teroru a obmedzovaniu, alebo vyhľadá niekoho kto sa zaoberá povahami psov! Nie je týždeň, kedy by so neriešil otázky tohto typu. Veľmi často stretávam „psíčkarov“ na prechádzke s ich maznáčikom. Ja neviem, ale podľa mňa ja venčím psa, nie pes mňa!
Dôvodom mojej úvahy sú stretnutia sa s jednou paničkou, ktorá vlastní dvoch psíkov. Jeden je krásne urastený Rotvajler a druhý kríženec tiež väčšieho zrastu. Rotvajlera má vždy na vôdzke, ale kríženec behá voľne. Vždy keď sa stretneme kríženec atakuje môjho psa a Rotvajler máva s paničkou. Zatiaľ bol vždy k dispozícii dáky strom, aby sa panička mohla ukotviť. Už skorej som uviedol, že pes je odrazom povahy svojho pána a tak si môj ataky páčiť nedá. Obávam sa len toho, keď nebude na blízku žiadna kotva a Rotvajler sa dostane k môjmu psovi, ktorý má kôš, takže sa brániť vedieť nebude! Nielenže panička psíkov nezvláda, ale pravidelne chodí bez košov. Čo v tomto prípade robiť? Veď ja sa psovi venujem, pes je socializovaný, má skúšku a pracujem na ďalších a toto nie je jediný prípad len z môjho okolia. Videl som ako dievča venčilo svojho psíka (Yokšira), pes bol na vôdzke, spoza rohu sa vynoril iný pes venčený na voľno a uhryzol ho. Nielenže sa majiteľ neospravedlnil (nie to, že by zaplatil veterinára), ale ešte dievčaťu vynadal. Čo mohlo chúďa malé robiť oproti dospelému nevychovancovi? Zasa dôkaz, že pes je odraz svojho pána!
V poslednom čase sa stretávam s chovateľmi psov takzvaných bojových (sám som majiteľom takejto rasy), ktorý psa nezvládajú a dokonca ho nabádajú k atakom. Potom sú toho plné titulné stránky novín a plná televízia. Človek je tvor ľahko ovplyvniteľný a tak potom prevláda názor, že tieto rasy sú agresívne a musia sa vyhubiť (príkladom je Anglicko). Nikto z médií neprezentuje a necituje názor odborníkov o tom, že agresia u napr. Pit Bulla je prejavom strachu, že v minulosti sa takýto jedinci odstraňovali. A dostávame ja k jadru problému, za chovanie psa vždy môže jeho majiteľ. Prečo ja panička s Rotvajlerom a krížencom z úvodu tejto úvahy neriadi heslom „ Rátaj s najhorším a nič sa nestane!“? Prečo štát, poprípade mestá nezavedú povinnú skúšku ovládateľnosti psa a v prípade, že ju majiteľ nevykoná, buď nechce alebo je pes nezvládnuteľný (ale taký podľa mňa nie je), tak bude musieť platiť poistenie za škody spôsobené týmto jedincom? Len sa zamyslime na tým, že ste majiteľom výstavného zvieraťa a nezvládnutý pes Vám ho napadne a znehodnotí, kto Vám nahradí škodu? Vo väčšine prípadov nikto. Maximálne to odnesie chúďa ten pes, ktorý nebol vedený k správnemu správaniu, a majiteľ? Ten nič, v lepšom prípade mu psa odoberú a dajú do útulku, v horšom utratia, on si však kúpi nového a terorizuje okolie naďalej.
