streda 19. októbra 2011

Do kedy?

Poslednou dobou si často kladiem otázku „ Prečo niektorý ľudia majú doma psa?!“ . Je to tým, že sa cítia sami, majú kladný vzťah k psom, pracujú s nimi alebo je to len rozmar?

- často sa jedná o starších spoluobčanov, ktorý majú psíka radi, riadne sa o neho starajú, ale netušia, že chovaním k nemu ako k dieťaťu a nadmerným kŕmením ho v podstate týrajú. Pes si sám neuvedomí, že prejedanie mu škodí (psíkom sa nevyhýbajú bežné ľudské choroby cukrovka, rakovina atď...). Ak sa k psovi majiteľ chová ako k dieťaťu, tak mu pes prerastie cez hlavu a potom je buď, majiteľ vystavený dennému teroru a obmedzovaniu, alebo vyhľadá niekoho kto sa zaoberá povahami psov! Nie je týždeň, kedy by so neriešil otázky tohto typu. Veľmi často stretávam „psíčkarov“ na prechádzke s ich maznáčikom. Ja neviem, ale podľa mňa ja venčím psa, nie pes mňa!

Dôvodom mojej úvahy sú stretnutia sa s jednou paničkou, ktorá vlastní dvoch psíkov. Jeden je krásne urastený Rotvajler a druhý kríženec tiež väčšieho zrastu. Rotvajlera má vždy na vôdzke, ale kríženec behá voľne. Vždy keď sa stretneme kríženec atakuje môjho psa a Rotvajler máva s paničkou. Zatiaľ bol vždy k dispozícii dáky strom, aby sa panička mohla ukotviť. Už skorej som uviedol, že pes je odrazom povahy svojho pána a tak si môj ataky páčiť nedá. Obávam sa len toho, keď nebude na blízku žiadna kotva a Rotvajler sa dostane k môjmu psovi, ktorý má kôš, takže sa brániť vedieť nebude! Nielenže panička psíkov nezvláda, ale pravidelne chodí bez košov. Čo v tomto prípade robiť? Veď ja sa psovi venujem, pes je socializovaný, má skúšku a pracujem na ďalších a toto nie je jediný prípad len z môjho okolia. Videl som ako dievča venčilo svojho psíka (Yokšira), pes bol na vôdzke, spoza rohu sa vynoril iný pes venčený na voľno a uhryzol ho. Nielenže sa majiteľ neospravedlnil (nie to, že by zaplatil veterinára), ale ešte dievčaťu vynadal. Čo mohlo chúďa malé robiť oproti dospelému nevychovancovi? Zasa dôkaz, že pes je odraz svojho pána!

V poslednom čase sa stretávam s chovateľmi psov takzvaných bojových (sám som majiteľom takejto rasy), ktorý psa nezvládajú a dokonca ho nabádajú k atakom. Potom sú toho plné titulné stránky novín a plná televízia. Človek je tvor ľahko ovplyvniteľný a tak potom prevláda názor, že tieto rasy sú agresívne a musia sa vyhubiť (príkladom je Anglicko). Nikto z médií neprezentuje a necituje názor odborníkov o tom, že agresia u napr. Pit Bulla je prejavom strachu, že v minulosti sa takýto jedinci odstraňovali. A dostávame ja k jadru problému, za chovanie psa vždy môže jeho majiteľ. Prečo ja panička s Rotvajlerom a krížencom z úvodu tejto úvahy neriadi heslom „ Rátaj s najhorším a nič sa nestane!“? Prečo štát, poprípade mestá nezavedú povinnú skúšku ovládateľnosti psa a v prípade, že ju majiteľ nevykoná, buď nechce alebo je pes nezvládnuteľný (ale taký podľa mňa nie je), tak bude musieť platiť poistenie za škody spôsobené týmto jedincom? Len sa zamyslime na tým, že ste majiteľom výstavného zvieraťa a nezvládnutý pes Vám ho napadne a znehodnotí, kto Vám nahradí škodu? Vo väčšine prípadov nikto. Maximálne to odnesie chúďa ten pes, ktorý nebol vedený k správnemu správaniu, a majiteľ? Ten nič, v lepšom prípade mu psa odoberú a dajú do útulku, v horšom utratia, on si však kúpi nového a terorizuje okolie naďalej.

utorok 11. januára 2011

Ukážka mojej a Blackovej práce

Tak ako som v poslednom príspevku sľúbil, vkladám sem niekoľko videí výcviku môjho psa. Uvidíte v nich nielen výcvik, ale aj samotnú skúšku SWW1, ktorú sme zvládli po necelom roku výcviku. Ako dobre uvidíte, stále je ešte čo zlepšovať. Tieto videá, nie sú myslené ako chválenie sa, ale zverejnil som ich preto, aby ste mohli posúdiť, či sa pes posunie ďalej vo výcviku.
Ako prvé video je nácvik stopy z 27.3.2010






Vzhľadom k tomu, že psíka vediem aj v záchranárskom výcviku, som sa rozhodol ukázať aj pár videí zo sústredenia, ktoré prebehlo na cvičisku v Holíči. Uvidíte nácvik vyhľadávania osôb stratených v lese a v priestore (lúka).













Toto sústredenie bolo zaznamenané aj miestnou TV, a tak mi nedá to sem nevložiť. Bohužial sa mi nepodarilo stiahnuť niekde kvalitnú kópiu, preto musím použiť záznam vytvorený kamerou pri vysielaní priamo v TV.



Takto Black stopuje.



Nasledujú videá zo skúšky SWW1, ktoré sa konali v Skalici dňa 6.11.2010, posudzoval p. Viliam Rúžička. Ak to zhodnotím ja, osobne nie som spokojný. Viem, že pes cvičí oveľa lepšie, no zaúradovala tréma, ktorú som preniesol na psa. Veľa chýb som urobil ja sám, ale to človek venujúci sa športovej kynológii spozná hneď. Samotná skúška bola hodnotená následovne : Stopa - 87, Poslušnosť - 85, Obrany - 77 (vždy zo 100 možných)

Stopa bola veľmi náročná. Sťažoval ju veľký vietor, ktorý sa menil hlavne pri prvom lome, kde mal pes problémy.




Poslušnosť som si zmrvil sám. Ak sa dôkladne pozriete, pri chôdzi pomáham psovi zbytočnými pohybmi tela. Pri polohách sadni, ľahni a vstaň si pes nedržal priamy smer pri nohe. Odloženie za pochodu som psa zbytočne pobádal a to malo následok pomalého vykonania povelu ľahni. Aport psík prekusuje a pri zaraďovaní sa k nohe bol kontakt so psovodom. Skok vysoký, bol s dotykom prekážky.



Posledné video je z obrany. Komentovať ju ani nemá cenu, jednoducho zlá. Len na obhajobu, rasy Bullov dospievajú k fáze dobrých zákusov niekedy okolo 2,5 roka. Samozrejme, že nie každý.



Po skúške SWW1 sme sa zúčastnili stopárskeho preteku " Záhorácka zimná liga". Výsledky môžete vidieť na foto.


sobota 8. januára 2011

Shagy (psí teror)

Dostal sa mi do rúk psík rasy Yokšírskeho teriéra. Už podľa názvu rasy, aj nezasvätený čitateľ psíka správne zaradí medzi teriérov, a to znamená, že povaha psíka je dosť tvrdá. Majitelia sa ku psovi chovali ako k vlastnému dieťaťu, a tu sa stala prvá a zásadná chyba. Keď majiteľka so slzami v očiach rozprávala ich príbeh spolunažívania s ich psíkom, tak ma napadlo len to pomenovať Psí teror, pretože majitelia boli v zajatí psa a všetko podriaďovali len jemu.

Aký bol problém?

Shagy ( podľa majiteľov malý Shagynek) sa doma choval akoby bol vlastníkom bytu on. V prípade ak prišla návšteva a verte, že v poslednom čase jej veľa nebolo, tak pes brechal, zúril a napadal nielen hostí, ale aj majiteľov. Pri venčení nevenčili psíka, ale on ich. Pes nebol socializovaný a tak zo strachu napadal ľudí a druhých psov. Ak sa psík vyvenčil a bol špinavý, nastal ďalší problém. Ako ho umyť (vykúpať), pretože pes sa choval agresívne a tak museli navštevovať odborníkov v salónoch pre psov, kde si s ním vedeli poradiť. No uznáte, že to ide do peňazí. Lenže ani cesta do salónu nebola bez problémov, pes v aute skákal po celom aute akoby dostal 220v a tak tu bol veľký risk, ak išiel s ním iba jeden z majiteľov. Posledným z väčších problémov, bolo obedovanie. Pes sa doslova tlačil do taniera, brechal až pokým nedostal pokrm.

Uznáte, že problémov až až a to tie pridružené (malé) ani nespomínam, pretože by to zabralo ďalšiu stranu.

Prvé stretnutie

Po vyrozprávaní tohto príbehu majiteľkou, som jej bez váhania prisľúbil moju pomoc a hneď na mieste sme si dohovorili prvé stretnutie.

Shagyho priviedol majiteľ a ja som zistil, že situácia je ešte horšia. Pes bol vystrašený a tak zo strachu napádal všetko, čo sa len pohlo. Keď som ho chcel pohladiť, bol som okamžite atakovaný. Aby som sa vyhol ďalším atakom, psíka som ráznejšie chytil a hneď som videl, ako sa majiteľ zatváril. V mimike tváre som videl, čo to robíte môjmu malému synkovi???? Pochopil som, že pri prvých lekciách (slušného chovania) nesmie nikto z majiteľov byť a vysvetlil som pánovi, že pes nie je dieťa, ale zviera. Jasné, že člen rodiny, veď ja tak svojho Blacka beriem takisto, ale treba mať pravidlá a tie striktne dodržovať.

Keď zhrniem prvé stretnutie alebo lekciu, tak ju dostal majiteľ. Vysvetlil som mu, ako sa chovať ku psovi a prečo: že pes je tvor žijúci vo svorke s prísnym dodržiavaním hierarchie, no a náš miláčik musí byť vždy na poslednom mieste. Ako to docielime? Tým, že pes bude mať svoje miesto na spanie, nebude spávať s nami v posteli. Ak niečo po psovi chcem, tak mu to poviem príkazovým tónom a len jeden raz. Nesmiem mu dať možnosť výberu. Samozrejme, že sú aj veľmi dominantný psi, ale aj na to je recept.

Lekcia číslo 2

Druhú lekciu som začal hneď po prevzatí Shagyho od majiteľky. Pretože som ho chcel socializovať, aby nemali problém s ľuďmi alebo psami, tak som ho zobral autom na cvičisko. Majiteľka bola zhrozená, že ho beriem sám do auta „ Bože veď ti to celé doskáče, veď on sa v aute nevie chovať“ s úsmevom na tvári som psa zobral a posadil si ho do klína. Po pár metroch, som psa posadil na vedľajšiu sedačku. Shagy samozrejme, ako bolo jeho dobrým zvykom, hneď začal vymýšľať a snažil sa preliezť do zadnej časti automobilu. No to som mu striktne zakázal a s povelom zostaň!!! a miernym potiahnutím za obojok, som ho posadil na sedadlo. Shagy zjavne nebol zvyknutý na nadradené chovanie niekoho iného, veď doma určoval pravidlá on. Tak zostal zaskočený, no po chvíli sa zase pokúsil premiestniť. Situácia sa opakovala a tak som si povedal, že začnem s autom, keď nám to tak krásne ide. Pár razy ešte Shagy skúsil loziť po aute, ale pochopil, že ja to myslím vážne a bude musieť sedieť.

Konečne sme sa dostali na cvičisko, kde nás čakal kamarát s jeho psinou. Ja som mal so sebou môjho psa (rasa PitBull) a tak mohla začať socializácia. Prv sme vypustili našich psov, aby sa trocha prebehli a neboli veľmi energický, keď im predstavíme Shagyho. Toho som zobral do náručia a nechal som ho všetkým pohladiť, aby psík vedel, že nikto mu nechce ublížiť. Bolo hneď vidieť, ako mu stúplo sebavedomie a úplne sa mu rozžiarili oči. Po tomto zistení som Shagyho položil na zem, okamžite sa k nemu nahrnuli naši psi. Shagy sa choval agresívne, ale na toto je môj pes zvyknutý a tak výpady Shagyho neopätoval. Pre istotu som môjho psa chytil a nechal som Shagyho, aby si ho očuchal a zoznámil sa s ním, následne som to urobil aj opačne a psov som vymenil. Potom sme tento postup aplikovali aj so psinou. Opäť bolo vidieť, ako Shagy pookrial a po chvíli už behal s našimi psami po lúke.

Povedali by ste, že už na jeden deň aj stačí, no ja som bol iného názoru. S majiteľkou som sa dohovoril, že si príde pre psíka do aleje a ukážem jej, ako bude Shagy krásne kráčať pri nohe a vôdzka bude voľná. Jasné, že som využil psíkovu únavu. Vždy je ľahšie pracovať so psom, ktorý je vybehaný. Shagy ma neprekvapil a podľa svojich zvykov sa snažil viesť on mňa, no toto som mu nepovolil. Často vidím ľudí, ako sa preťahujú so psom pri venčení a čudujú sa, prečo pes nepoľaví. Nie je účelné držať psa v ťahu, ale trhaním s vôdzkou ho spomaliť. Trhanie na rozdiel od ťahu je pre psíka nepríjemné. Pani majiteľka, keď videla ako psík kľudne kráča pri mne, nechápavo krútila hlavou a opäť som videl slzy v jej očiach, ale tieto boli slzy šťastia. No jej úžas sa nekončil, posadil som ju do auta na zadné sedadlá, Shagyho vedľa mňa a vyrazili sme. V zrkadle som pozoroval jej reakciu. Ani neviem to nadšenie a úžas popísať, keď videla ako pes sedí bez snahy skákať, tak ako tomu bolo ešte pár hodín na zad.

Po tejto ukážke som Shagyho odovzdal a išiel som domov, vedel som, že úžas majiteľov ešte nekončí. Pri rozlúčke som pani povedal, že keď prídu domov, aby psa okúpala a zavolala mi ako to vyzeralo. Bol som presvedčený, že pes je unavený a mojím správaním usmernený, tak že nebude pri kúpaní atakovať majiteľov. Nemýlil som sa, Shagy stál v sprche a nechal sa umyť.

Ešte nás s ním čaká veľa práce, pretože stále sa nespráva pri návšteve, tak ako by mal. Pán majiteľ si vzal moju prvú lekciu k srdcu, čo ma osobne veľmi teší. Psík už nie je pánom domu, ale hostia mu vadia, tak sa chystám v najbližších dňoch na tretiu a dúfam, že záverečnú lekciu. Samozrejme, že budem informovať ako to dopadlo.

V budúcnosti sa môžete tešiť na ukážku mojej a Blackovej práce, pridám sem pár videí. Pokračovať budem ďalším príspevkom , kde sa budem venovať plemenu Stredoazijského ovčiaka, ktorý je agresívny na ľudí. Dúfam, že sa mi všetko podarí aj natočiť