piatok 15. júna 2012


Kliker

  Už som sa na tomto blogu venoval tejto téme, ale skôr len okrajovo. Kopia sa otázky ako to funguje a tak sa pokúsim opísať spôsob fungovania

Ako trénujem s Klikerom

Tréningu s klikrom sa venujem už istý čas a trénujem naň mojich psov. Celý výcvik s touto malou tréningovou pomôckou je založený na samostatnom premýšľaní psa a pozitívnej motivácii. Pri výcviku psa sa kliker využíva v prvom rade ako spevňujúci podnet podmienený. Základom je, že kliknutie predchádza nejakej odmene, vždy keď príde "klik“, pes dostane odmenu. Kliker by teda bolo možné popísať ako malý "odmeňovací“ prístroj. S takýmto spôsobom trénovania viete naučiť psa trikom, ktoré by ste inak naučiť nezvládli, alebo by vám to zabralo strašne veľa času. Táto tréningová metóda nachádza uplatnenie pri výcviku obedience, agility, dogdancingu či športovej kynológii. Určite tento spôsob tréningu odporúčam vyskúšať každému. Tu je zopár informácií o klikri a spôsobe cvičenia s ním.


Čo je kliker? 
Kliker – je malý plastový, ktorý je veľký ako krabička od zápaliek. a na ňom je upevnená kovová doštička, ktorú pretlačíme palcom. Pritom vzniká zvuk klik-klak (kliknutie). Je dôležité pracovať stále rovnakým klikrom, pretože každý kliker vydáva iný zvuk.  


História 
Kliker sa objavil už v 40. rokoch 20. storočia, ale do širšieho podvedomia sa dostal až v 90. rokoch hlavne pri výcviku delfínov. Používa sa pri práci so psami, s mačkami, s koňmi, ale aj s papagájmi a ovcami. Niektorí cvičitelia využívajú kliker pri výcviku všetkého, iní ho považujú za výstrelok módy, ktorý je len na obtiaž. 


Kliker tréning
je založený na samostatnom premýšľaní psa a pozitívnej motivácii. Pri výcviku psov sa kliker využíva v prvom rade ako spevňujúci podnet podmienený. Základom je, že kliknutie predchádza nejakej odmene, vždy keď príde „klik“, pes dostane odmenu. Kliker by teda bolo možné popísať ako malý „odmeňovací“ prístroj. Potrebujeme malé a chutné pamlsky, niečo, na čo sa budú psovi zbiehať sliny.
Pokusy dr. Ivana Pavlova s klasickým podmieňovaním boli založené na podmienených podnetoch, ktoré ovplyvňujú slinenie psa, teda vrodené správanie. Pavlov zazvonil na zvonček a potom dal psovi mäso a pes začal slintať. Teda zvonček, mäso, slinenie. Po viacerých opakovaniach pes začal slintať, akonáhle počul zvonček, pretože očakával mäso. Potom Pavlov vynechal prostredný článok – mäso – a spojil slinenie so zvukom. Teda len zvonček, slinenie. Akonáhle bol neutrálny zvuk daný do spojitosti s potravou, stal sa v každom ohľade rovnako silným podnetom ako mäso samé.
Pokiaľ však chceme psa naučiť poslúchať zvuky a nie sliniť, môžeme využiť kliker ako podmienený spevňujúci podnet. Nepodmienenými podnetmi sú potrava, hračky, dotyk. Cvičitelia delfínov používajú ako podmienený spevňujúci podnet píšťalku. Zvuk píšťalky sa nesie i pod vodou. Čiže najprv musíme upevniť to, že po písknutí príde odmena - ryba.
Skôr, ako začneme používať kliker pri výcviku, musíme psa naučiť, aby to pes chápal ako niečo pozitívne. Najprv psa naučíme, že po jednom kliknutí príde odmena. Musí to pochopiť ihneď. Pretože to budeme opakovať viackrát, používame len malé odmeny. Kliknutie znamená: správne – nasleduje odmena. K odmene pridáme slovnú pochvalu a nasleduje voľno. Opakujeme to dovtedy, kým šteňa nereaguje na samotný zvuk klikera. Obvykle to trvá len niekoľko minút. Niekedy šteňaťu odmenu vôbec nedáme, pretože naším hlavným cieľom je posilovať určité pozitívne správanie psa. Kliker je vhodné používať pri výcviku nových cvikov. V momente, keď pes pochopí, že vlastne on svojím správaním spôsobí, či kliknete, alebo nie, začne vám ponúkať rôzne druhy správania, dúfajúc, že dostane „klik“. Pri tomto spôsobe výcviku je pes aktívny a rozmýšľa. V zásade si jednotlivé cviky "vymýšľa" sám.
Najväčšou silou klikru je to, že behom výcviku sa nikdy nemusíme psa dotýkať, aby sme mu ukázali, čo od neho očakávame. Kliker mu presne povie, čo je práve teraz požadované správanie. Akonáhle pes zvládne požadovaný cvik a prevádza ho niekoľko týždňov, nie je príliš praktické zakaždým klikať. Teda nastáva čas pomaly psa odvykať od klikru. Kliker nenahradzuje slovnú pochvalu, ale je niečím na viac, pomáha k sústredenosti psa. Pes, ktorý je zvyknutý s klikrom cvičiť, si jeho použitie dáva do spojitosti s presnosťou a koncentráciou.
Kliker tréning je náročný na psovoda – každý cvik, ktorý chceme psa naučiť, si musíme dopredu poriadne premyslieť a rozfázovať. Pre lepšie pochopenie „psieho“ pohľadu na vec sa odporúča, aby niekto iný v miestnosti schoval dohovorený predmet, a pomáhal len klikaním pri jeho hľadaní. Žiadne slová, pochvaly. Pes sa pozrie správnym smerom „klik“, pozrie sa inam ticho. Vykročí správnym smerom, „klik“, siahne na zlú skriňu, ticho, a tak ďalej, až predmet nájde.
Správne načasovanie – „timing“ 
Ďalším pozitívom klikru je jeho rýchlosť. Klikrom sa dá presne potvrdiť pozitívne správanie psa v danom okamihu.
Správne načasovanie kliknutia je veľmi dôležité. Treba odmeniť presne daný cvik, ktorý pes urobí. Predčasná alebo oneskorená reakcia posiluje nevhodné správanie, ktoré pes robil v danej chvíli.
Výhodou klikru je jeho vždy rovnaký, nemenný, emóciami neovplyvniteľný zvuk. Psy sú veľmi citlivé na reč tela a tón hlasu, dostávajú tak nejaké signály. 
Tri základné pravidlá kliker - tréningu 
·         vždy psa po kliknutí odmeníme – dokonca aj keď sme omylom klikli v nesprávnu dobu. Pes musí mať absolútnu dôveru v pravidle: „klik znamená odmenu“.
·         vždy kliknite len jedenkrát a s odmenou pridajte nadšenú slovnú pochvalu.
·         udržujte tréningové sekvencie krátke a pre psa príjemné, zhruba okolo 5 minút. Mali by byť zábavou pre psa, ale aj pre vás. Cvičte krátko a viackrát za deň.
V akých kynologických športoch je možné kliker používať?
·         najviac sa používa pri cvikoch poslušnosti (obedience, dogdancing, agility, športová kynológia...)
·         ideálne je navyknúť psa tak, že sám vyhľadáva pozíciu alebo cvik, aby počul klik ako signál „to je správne“. Týmto spôsobom budete robiť rýchlejšie pokroky a spresníte prácu psa. Napr.: pes nechodí pri nohe celkom tesne, ako by si to psovod predstavoval. Stojíte alebo idete so psom pri nohe a v okamihu, keď sa pes dostane do tesnej blízkosti, kliknete. Psovi kliknete až vtedy, keď ide v tesnej pozícii niekoľko krokov a tak ďalej, až bude chôdza pri nohe tesná a presná.
·         keď učíme psa cúvať, klikneme hneď pri prvom kroku, keď pes cúvol posilníme jeho sebaistotu. Pes si je istý, že to, čo robí, je správne a bude pokračovať.
·         každý pes sa niekedy oklepe, kýchne... Ale ako to naučiť na povel? Budeme vyhľadávať tieto situácie a pridávať povel a „klik“.
·         v agility často psovodi uplatňujú kliker pri nácviku kontaktných zón na kladine, hojdačke alebo áčku, ale aj pri nábehu do slalomu.
·         možnosť využitia klikru pri poslušnosti na obrane. Napr. pri revíri pes na miesto štvrtej makety mieri rovno na šiestu za figurantom. Je možné využiť túto pozitívnu metódu, „klik“ za každé obehnutie makety v správnom poradí. Kliker naladí do väčšieho sústredenia na presnosť.
·         pri stopovaní môžeme tiež použiť kliker, ak vidíme, že pes je neistý, kliknúť vždy, keď sa pes správne zrovná do stopy, a posilníme tak jeho sebavedomie a chuť do práce. Tu musíme podotknúť, že psovod si musí byť istý, kadiaľ stopa vedie.
·         kliker učí psa premýšľať a samostatne riešiť nastavajúce situácie.
·         pri správnom tréningu môže kliker prekonať v psovi strach z určitého predmetu alebo prostredia. Ukáže psovi, že spolupráca so psovodom je radosť a že práca je vlastne zábava.

2 komentáre:

Busha povedal(a)...

Zdravim. Vidím, že máte skutočne veľa skúsenosti a veľmi dobrých rad, preto by som vás chcela poprosiť o tip či radu.
Mame doma 2 nemeckych ovciakov, 1 a pol ročného psika a 5 mesačnú fenku. Asi pred mesiacom sme začali navštevovať kynologicky klub a trénovať tam. Samozrejme začíname od základu a to je poslušnosť. Trenujeme s klikerom a odmena loptička.
S tym starším problém nie je, no ta malá má oči a nos pre všetko na svete len nie pre mňa. Doma ked trenujeme, tak len asi 5 minút co mi vyjde asi na 3 opakovanie, no nie vždy sa mi ju podarí upútala. A vlastne len keď mam maškrtu. V klube mame odmeňovať loptickou no môžem do nej napchať aj cele hovädzie zadné, ona sa na tú loptičku ani len nepozrel. Tvrdia, že ju mam tou loptickou drazdit ako sa len dá, no nezabera to. Proste nemá celkovo záujem o hru. Snažím sa s ňou doma hrať kazdy den, no ona akosi nie je hravý typ. Ked sa hrám s tym druhým zrazu ho ťa mala začne atakovat po krku a skakat mu na chrbát. A neprestane.
Je nejaký spôsob ako ju tomuto odučiť a nejaká šanca, že si oblubi loptičky?
Vďaka za skoru odpoved

Libor Zlámal povedal(a)...

DOBRY DEN,

Nechapem, preco Vas niekto tlaci k odmenovaniu len loptickou. Ja odemnu riesim u kazde psa inak. Ak ste si precitala moje prispevky, tak hned v prvom poukazujem na zhodnost povah psov s ludmi a nie je tomu ani inak pri motivovani(odmene). Niektory pes povazuje za top jedlo, iny loptu, piskaciu hracku, pohladenie, palicu, plastovu flasu..... Vas instruktor (trener) nema dostatok skusenosti, mozno je dobry cvicitel, ale psom nerozumie. co sa tyka kusania pri drazdeni alebo hre so starsim psom, je to uplne normalne? ved je to stena a pokial to je hra a nie agresia, tak by som to neriesil.

Pekny den a vela uspechov